Zmäkčovanie vody a vplyv na zdravie: čo sa mení vo vode

Zmäkčovanie vody pomocou iónomeniča nie je iba technické riešenie vodného kameňa. Mení aj minerálne zloženie vody: znižuje obsah vápnika a horčíka a pri bežnom sodíkovom iónomeniči ich nahrádza iónmi sodíka.

To však neznamená, že tvrdá voda je automaticky „zdravšia“ alebo že zmäkčená voda je automaticky nevhodná na pitie. Pri rozhodovaní treba vychádzať zo vstupného zloženia vody, požadovaného stupňa zmäkčenia, spôsobu zapojenia a z toho, na čo sa bude voda používať.

Čo zmäkčovač vody skutočne mení

Tvrdosť vody spôsobujú najmä rozpustené ióny vápnika a horčíka. Pri klasickom zmäkčovaní na sodíkovom iónomeniči sa tieto ióny zachytávajú v iónomeničovej živici a do vody sa namiesto nich uvoľňujú ióny sodíka.

Výsledkom je voda s nižšou tvrdosťou, ktorá vytvára menej vápenatých usadenín. Zároveň však obsahuje menej vápnika a horčíka a viac sodíka než pred zmäkčením.

Čím väčšiu tvrdosť zariadenie odstráni, tým väčšia môže byť aj zmena minerálneho zloženia. Preto nemožno posudzovať pitnú vodu po zmäkčení iba podľa toho, že na batériách alebo spotrebičoch už nevzniká vodný kameň.

Je tvrdá voda zdravotný problém?

Samotná tvrdosť vody sa nemá zamieňať s chemickou alebo mikrobiologickou kontamináciou.

WHO pre tvrdosť vody nestanovuje zdravotnú smernú hodnotu a uvádza, že tvrdosť pri koncentráciách bežne sa vyskytujúcich v pitnej vode nepredstavuje sama osebe zdravotný problém. Tvrdosť však môže významne ovplyvňovať chuť vody, tvorbu usadenín a prevádzku potrubí, ohrievačov a ďalších zariadení. 

Tvrdá voda preto môže byť technickým a komfortným problémom aj vtedy, keď je z hľadiska ostatných sledovaných ukazovateľov pitná.

Naopak, mäkká voda ešte automaticky neznamená kvalitnejšiu alebo zdravotne bezpečnejšiu vodu. O pitnosti rozhoduje celý súbor relevantných ukazovateľov, nie iba tvrdosť.

Aký význam majú vápnik a horčík vo vode

Vápnik a horčík sú bežnou súčasťou pitnej vody a voda môže prispievať k ich celkovému príjmu. Ich podiel na celkovej výžive však závisí od koncentrácie vo vode aj od stravy človeka.

WHO upozorňuje, že pitná voda môže byť jedným zo zdrojov vápnika a horčíka. Zároveň však neustanovuje univerzálnu zdravotnú minimálnu ani maximálnu hodnotu tvrdosti. Epidemiologické pozorovania o možnom vzťahu medzi tvrdosťou alebo horčíkom vo vode a niektorými zdravotnými výsledkami podľa WHO samy osebe nepreukazujú príčinnú súvislosť. 

Preto nie je správne zjednodušovať tému na tvrdenie, že čím tvrdšia voda, tým je pre zdravie lepšia.

Čo stanovujú slovenské požiadavky

Slovenská vyhláška č. 91/2023 Z. z. rozlišuje pri minerálnom zložení pitnej vody medzi medznými a odporúčanými hodnotami.

Pre sodík je stanovená medzná hodnota 200 mg/l. 

Pri vápniku a horčíku vyhláška pracuje aj s odporúčanými hodnotami:

• horčík: 10 až 30 mg/l ako odporúčaná hodnota,
• vápnik: viac ako 30 mg/l ako odporúčaná hodnota,
• súčet vápnika a horčíka: 1,1 až 5,0 mmol/l ako odporúčaný rozsah.

Pre horčík je zároveň uvedená medzná hodnota 125 mg/l. 

Dôležitá je aj požiadavka na úpravu vody. Ak sa upravuje voda, v ktorej boli koncentrácie vápnika alebo horčíka vyššie ako odporúčané hodnoty, vyhláška stanovuje, že v upravenej pitnej vode nemá koncentrácia vápnika klesnúť pod 30 mg/la koncentrácia horčíka pod 10 mg/l. 

Odporúčaná hodnota pritom nie je to isté ako medzná alebo najvyššia medzná hodnota. Samotné nedodržanie odporúčanej hodnoty podľa vyhlášky automaticky nevylučuje použitie vody ako pitnej. 

Prečo po zmäkčení stúpa obsah sodíka

Pri sodíkovom iónomeniči sa vápnik a horčík vymieňajú za sodík. Zvýšenie obsahu sodíka preto závisí najmä od:

• vstupnej tvrdosti vody,
• toho, aká časť tvrdosti sa odstráni,
• nastavenia zmiešavania surovej a zmäkčenej vody,
• pôvodného obsahu sodíka vo vode.

Nedá sa preto povedať, že každý zmäkčovač pridá do vody rovnaké množstvo sodíka.

Pri veľmi tvrdej vode a výraznom zmäkčení môže byť rozdiel podstatnejší než pri mierne tvrdej vode alebo pri čiastočnom zmäkčení. Ak má byť voda po zmäkčení pravidelne používaná na pitie a varenie, výsledné zloženie možno overiť rozborom.

Má sa zmäkčovať aj voda na pitie?

Neexistuje jedna správna schéma pre každú domácnosť.

V niektorých objektoch je celý rozvod zásobovaný zmäkčenou vodou. Inde sa kuchynská pitná vetva ponecháva bez zmäkčenia alebo sa využíva nastavené miešanie zmäkčenej a surovej vody.

Rozhodnutie závisí najmä od:

• vstupnej tvrdosti,
• koncentrácie vápnika, horčíka a sodíka,
• požadovanej zvyškovej tvrdosti,
• zdroja vody,
• účelu jednotlivých odberných miest,
• technických možností rozvodu.

Samotný počet osôb v domácnosti alebo údaj o tvrdosti nestačí na posúdenie kvality vody zo studne. Pri vlastnom zdroji treba zohľadniť aj ďalšie relevantné ukazovatele rozboru.

Je úplné zmäkčenie vždy najlepšie?

Nie.

Cieľom zmäkčovania nemusí byť nulová tvrdosť. Veľmi nízka tvrdosť môže byť zbytočná vzhľadom na účel úpravy a pri pitnej vode treba zohľadniť aj jej výsledné minerálne zloženie.

Správne nastavenie preto nie je univerzálne číslo. Závisí od vstupnej vody, technického cieľa, rozvodov a požiadaviek na výslednú vodu.

Ak je cieľom najmä ochrana ohrievača, výmenníkov, batérií a spotrebičov pred usadeninami, nie je automaticky potrebné meniť pitnú vodu viac, než je na tento cieľ potrebné.

Kedy dáva zmysel samostatná pitná vetva

Oddelenie vody na technologické a pitné použitie môže byť praktické vtedy, keď sú požiadavky na tieto dve vetvy výrazne odlišné.

Typickým príkladom je domácnosť s veľmi tvrdou vodou, kde sa veľká časť vody zmäkčuje pre ochranu technológie a komfort, ale pre kuchynský odber sa požaduje iné minerálne zloženie.

Nie je to však povinné alebo univerzálne riešenie. Pri inom zložení vstupnej vody môže byť vhodné celodomové zmäkčenie s nastavenou zvyškovou tvrdosťou.

Rozhodnutie by preto malo nasledovať až po zistení vstupného stavu vody a cieľa úpravy.

Čo skontrolovať po nastavení zmäkčovača

Po uvedení zmäkčovača do prevádzky nestačí posudzovať výsledok iba podľa toho, či prestal vznikávať viditeľný vodný kameň.

Zmysel má overiť najmä:

1. tvrdosť vstupnej vody,
2. tvrdosť vody po zmäkčení,
3. nastavenie miešania alebo bypassu, ak sa používa,
4. pri relevantnej situácii obsah vápnika, horčíka a sodíka,
5. správnu regeneráciu a prevádzku zariadenia.

Pri vode zo studne treba pred návrhom zmäkčovača vyhodnotiť aj ďalšie parametre vody. Zmäkčovač rieši tvrdosť, ale nemožno automaticky predpokladať, že vyrieši ostatné problémy vlastného zdroja.

Ako postupovať pred výberom alebo nastavením zmäkčovača

Ak poznáte iba údaj o tvrdosti, pri vode z verejného vodovodu môže byť dobrým prvým krokom overenie aktuálneho rozboru dodávateľa vody.

Pri studničnej vode je vhodné vychádzať z aktuálneho laboratórneho rozboru. Projektová logika Danum tiež vychádza z princípu, že technológia sa nemá voliť v poradí „príznak → zariadenie“, ale až po meraní a interpretácii podmienok. 

Ak sa má voda po úprave používať na pitie, cieľom nemá byť iba čo najnižšia tvrdosť. Dôležitá je výsledná kvalita vody a to, či nastavenie zodpovedá konkrétnemu použitiu.

Danum s.r.o.